V tomto článku by som sa chcel venovať porovnaniu dvoch najbežnejších foriem podnikania a síce podnikanie formou živnosti a formou právnickej osoby, konkrétne spoločnosti s ručením obmedzeným / skrátene s.r.o./.
Cieľom je poukázať na rozdiely pri zakladaní, ručení za záväzky, spravovaní spoločnosti ako aj nákladnosti a prácnosti pri vedení účtovníctva či podávaní daňových priznaní.
Ako prvej by som sa chcel venovať problematike živnosti. Ide o najbežnejšiu formu podnikania jednotlivca, pričom počet živnostníkov na Slovensku sa odhaduje cca. na 300 tisíc. Živnostenské podnikanie upravuje Zákon o živnostenskom podnikaní č. 445/1991, ktorý bol, ako sme si zvykli, nespočetne krát novelizovaný. Čo sa týka daňovej legislatívy, príjem zo živnosti je zdaňovaný podľa §6 písmena b) Zákona o dani z príjmov. Ak sa rozhodnete podnikať formou živnosti, zriadenie živnosti je veľmi jednoduchá záležitosť. Stačí mať premyslený predmet podnikania, presne si zistiť názov živností, ktoré im zodpovedajú a tiež si premyslieť sídlo spoločnosti. Po vypracovaní podnikateľského plánu, ide sa teda na Odbor živnostenského podnikania po vybavenie podnikateľského oprávnenia, v našom prípade Živnostenského listu, prípadne Koncesnej listiny. Na tomto mieste sa podá Žiadosť o vydanie živnostenského listu, kde sa vypisujú činnosti podnikania ako aj sídlo podnikania, pričom sa platí konkrétny poplatok za každú živnosť, dnes je vo výške 5€ za jednu činnosť. Následne, cca. do jedného týždňa je budúcemu podnikateľovi vydaný Živnostenský list, na ktorom je uvedené tzv.IČO, ktoré slúži ako „podnikateľské číslo“, zjednodušene napísané. Po obdržaní Živnostenského listu by sa následne malo ísť do banky, kde sa zriadi podnikateľský účet a následne na Daňový úrad, ktorý pridelí tzv.DIČ. Ide o číslo, slúžiace ako identifikátor na daňové účely. Ako viem, dnes už Odbor živnostenského podnikania prihlasuje subjekt aj na Daňový úrad, čiže aj táto povinnosť v podstate odpadla / záleží od vôle podnikateľa/. A taktiež naša legislatíva neukladá povinnosť mať zriadený podnikateľský účet, na podnikanie sa môže využívať aj bežný, osobný účet. Kvôli prehľadnosti a lepšej identifikácii pohybov na účte doporučujem mať ale zriadený podnikateľský účet a využívať ho na čisto podnikateľské účely. Pár praktických rád: živnostník ručí za záväzky celým svojim majetkom / veľmi dôležitá skutočnosť/. Živnostník má právo na uplatnenie si nezdaniteľnej časti základu dane pri podávaní daňového priznania za predošlé obdobie / samozrejme, tu tiež platia obmedzenia v prípade dosahovania vysokého zisku/. Živnostník je povinný registrovať sa pre účely Zdravotného poistenia a platí zdravotné odvody od začiatku podnikania. Čo sa týka registrácie na Sociálnu poisťovňu, tu mu vzniká povinnosť registrovať sa od 01.07 nasledujúceho roku, ak splnil podmienky registrácie. Podmienkou je dosiahnutie príjmu / zdôrazňujem slovo príjmu, nie zisku/ vo výške 3.948,72 € za predošlý rok podnikania. Živnostník má právo na stravné vo výške 3,80 € za každý pracovný deň. Čo sa týka účtovnej evidencie, legislatíva umožňuje živnostníkovi si vybrať formu vedenia účtovníctva, v niektorých prípadoch však ukladá povinnosť viesť svoje účtovníctvo v sústave Podvojného účtovníctva. Živnostník má teda na výber – buď vedie účtovníctvo v sústave Jednoduchého účtovníctva, uplatňuje si tzv. paušálne výdavky, vedie Daňovú evidenciu a taktiež je možnosť vedenia si agendy v sústave Podvojného účtovníctva. V prípade, že sa živnostník dobrovoľne zapíše do Obchodného registra, je povinnosť viesť Podvojné účtovníctvo. Detailnejšie problematikou zdaňovania živností sa budem venovať v ďalších príspevkoch, prípadne je možné získať informácie v účtovnej poradni na internetovej stránke spracovanieuctovnictva.com.
Druhou formou podnikania, ktorej by som sa chcel venovať, je podnikanie formou právnickej osoby, konkrétne spoločnosti s ručením obmedzeným. Už z názvu tejto formy podnikanie je zjavné, že jedným zo zásadných rozdielov oproti živnosti je ručenie. Konkrétne sa myslí ručenie za záväzky spoločnosti. Zjednodušene povedané, za záväzky / neuhradené dodávateľské faktúry, atď/ ručí spoločnosť ako taká do výšky svojho obchodného majetku a spoločník do výšky nesplateného vkladu. Totiž, tu sa musíme pozerať na spoločnosť / právnickú osobu/ ako na samostatný subjekt, oddelený dokonca aj od spoločníka, mnohokrát zakladateľa spoločnosti. S.r.o. / Spoločnosť s ručením obmedzeným/ si akoby „žila vlastným životom“, má vlastné záväzky / dlhy/, pohľadávky /to, čo spoločnosti dlžia odberatelia/, vlastný majetok / majetok, ktorý sa nakúpi a zaradí do majetku spoločnosti – tzv. „nákup na firmu“/, vlastných zamestnancov, atď. Jednou z podmienok existencie s.r.o. je vložený kapitál zakladateľov / spoločníkov/ spoločnosti. Je to vlastne suma, ktorú sa zakladatelia rozhodli vložiť do firmy. Obchodný zákonník, ktorý je legislatívnou normou upravujúcou postavenie s.r.o., ustanovuje minimálne základné imanie s.r.o. vo výške 5.000 €. Minimálne túto sumu musia zakladatelia vložiť do firmy. Len podotýkam, že zakladateľ s.r.o. môže byť aj jedna fyzická osoba. Vyvstáva otázka, ako vlastne funguje s.r.o., kto rozhoduje? Najvyšším orgánom s.r.o. je valné zhromaždenie, kde sú všetci zakladatelia. Keďže by však riadenie firmy bolo veľmi neefektívne a málo flexibilné, v prípade že máme veľa zakladateľov, konkrétne riadenie firmy realizuje štatutárny zástupca. Obyčajne ním bude konateľ, či viacerí konatelia. Týchto menuje Valné zhromaždenie na svojom zasadaní. Ak spoločnosť sa púšta do ozaj „veľkého biznisu“, bolo by vhodné mať aj kontrolný orgán, ktorý by dbal na činnosť konateľov. Týmto kontrolným orgánom je Dozorná rada. Existencia Dozornej rady v prípade s.r.o. je možná, nie je však podmienkou. Poďme však na praktické veci: firma teda ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom, spoločníci do výšky nesplateného vkladu. Nesplateným vkladom sa myslí suma, ktorú spoločník sa zaviazal vložiť do firmy pri založení a doteraz ju neuhradil. S.r.o. je povinná viesť účtovníctvo v sústave Podvojného účtovníctva, v určitých prípadoch jej účtovná závierka podlieha povinnosti overenia auditorom. Konateľ spoločnosti je povinný hradiť príspevky do Zdravotnej poisťovne, nie je však povinnosť registrovať sa na Sociálnu poisťovňu / pokiaľ nepoberá odmenu ako konateľ a nie je v zamestnaneckom vzťahu k s.r.o./. Firma, samozrejme, nemá nárok na uplatnenie si nezdaniteľnej časti základu dane, keďže tento nárok vzniká len fyzickej osobe. Zložitejšie je založenie aj zrušenie spoločnosti. Taktiež je náročnejšia účtovná a daňová závierka. Daň sa zdaňuje paragrafmi Zákona o dani z príjmov týkajúcich sa právnických osôb.
Aby som teda zhrnul výhody a nevýhody oboch foriem podnikania:
Živnosť – ľahšia na založenie aj zrušenie, prípadne prerušenie. Výhody: uplatnenie si nezdaniteľnej časti základu dane, uplatnenie stravného, väčší výber pri forme evidencie účtovných dokladov, menšia náročnosť pri daňovom priznaní. Nevýhoda – ručenie za záväzky celým svojím majetkom, pri dosiahnutí určitého príjmu postupné znižovanie výšky uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane.
S.r.o. – prácnejšia na založenie aj zrušenie. Výhody: ručenie, firma ruší za svoje záväzky svojim majetkom, spoločník len do výšky nesplateného vkladu. Konateľ v určitých prípadoch neplatí sociálne odvody. Určitou komparatívnou výhodou je aj „nádych“ serióznejšieho imidžu vo vzťahu k obchodným partnerom. Nevýhody – nemožnosť uplatnenia si nezdaniteľnej časti základu dane, stravného, nákladnejšie a prácnejšie účtovníctvo, zložitejšia daňová a účtovná závierka.
Moje doporučenie: záleží od vízie podnikateľa. Vždy by som najprv začal v menšom, formou živnosti. Ak sa bude dariť, biznis bude prekvitať, v určitom momente by bolo vhodné prejsť na podnikanie formou právnickej osoby.
Súvisiace články
Ján Králik
riaditeľ spoločnosti JK TAX, s.r.o.
Telefón: +421 907 707062
Email: kontakt@spracovanieuctovnictva.com
Ak potrebujete profesionálne služby v oblasti vedenia účtovnictva,
tak ma neváhajte kontaktovať.
Kontakt
