Dane vo všeobecnosti sa stali pojmom, ktorý počúvame takmer dennodenne. Zohrávajú najvýznamnejšiu položku príjmov Štátneho rozpočtu, preto je v záujme štátu kontrolovať dodržiavanie daňových povinností jednotlivých daňových subjektov.
Priama a nepriama daň
Dane členíme na tzv. priame dane a nepriame dane. Rozdiel medzi nimi je v osobe, ktorá platí a odvádza daň.
V prípade priamych daní, medzi ktoré radíme
- Daň z príjmu, či už fyzických alebo právnických osôb,
- Daň z nehnuteľnost či
- Daň z motorových vozidiel,
je tá istá osoba povinná uhradiť aj odviesť daň / v prípade zamestnancov povinnosť odviesť daň sa prenáša na zamestnávateľa/.
Naproti tomu nepriame dane, medzi ktoré radíme:
- Daň z pridanej hodnoty
- či Spotrebné dane,
platí iná osoba a odvádza na účet Daňového úradu iná osoba. Treba podotknúť, že nepriame dane, najmä Daň z pridanej hodnoty, sú významnejšou zložkou príjmov Štátneho rozpočtu ako dane priame, preto štát si aj viac „stráži“ ich výber, resp.vykonáva daňové kontroly častejšie. Ďalším, a možno ešte významnejším dôvodom je, že možnosť daňových únikov je na Dani z pridanej hodnoty /DPH/ oveľa väčšia. DPH totiž oveľa viac ovplyvňuje „cash situáciu“ jednotlivých daňových subjektov – a samozrejme, aj štátu.
Pozrime sa teda ale na vplyv DPH na ceny podnikateľských subjektov. Zoberme si predajnú cenu tovaru/služby firmy. Hodnota služby, ktorú považuje firma ako svoj výnos, je napr.100 €. V prípade, že firma je registrovaný platiteľ DPH, konečná suma služby je výnos /100 €/ + DPH / pri dnešnej základnej sadzbe je to suma 20€/. Pre firmu je ale z pohľadu Výsledku hospodárenia podstatný len výnos 100 €. DPH, ktorú firma zinkasuje, totiž v rámci Daňového priznania, ktoré musí robiť mesačne alebo kvartálne, odvádza štátu. A keďže pre firmu platí, že Výsledok hospodárenia = Výnosy – náklady, tak v podstate na DPH pozerá len ako na nejakú sumu, ktorú má momentálne v držbe, ale o nejaký čas ju bude musieť odviesť štátu. Toto je aj dôvod, prečo v mnohých cenníkoch sa uvádzajú ceny bez DPH. Problémom pri takýchto cenníkoch nastáva, ak drvivá väčšina klientov je tzv.konečnými spotrebiteľmi.
Tu sa totiž dostávame k jadru nepriamej dane – finálny konzument /spotrebiteľ/ služby totiž zaplatí túto daň. Nezaplatí ju ale štátu, ale napr.obchodníkovi v predajni potravín. Ten sumu DPH zinkasuje a, ako som už napísal vyššie, v rámci Daňového priznania k DPH odvedie štátu. Preto je aj správne „tlačenie“ na tie podnikateľské subjekty, v prípade ktorých predpokladá, že v drvivej väčšine budú klientmi fyzické osoby – nepodnikatelia, aby v cenníkoch boli uvádzané ceny vrátane DPH. Iný režim totiž platí, ak sú jednotlivými stranami obchodu dva podnikateľské subjekty, oba registrovaní platitelia DPH.
Firma, ktorá predáva tovar alebo službu, teda vystaví faktúru – suma výnosu /tzv.základ DPH/ a samotná suma DPH. Zinkasovanú DPH odvedie štátu v rámci daňového priznania. Pozor, tak ako v prípade priamych daní, povinnosť odviesť štátu daň nie je viazaná na skutočnosť , či firma DPH od odberateľa aj zinkasovala. Inak povedané: firmy, ktoré vystavia faktúry s DPH, bez ohľadu na to, či im ich odberateľ uhradí alebo nie, sú povinné odviesť štátu DPH. Toto ale platí aj v „opačnom garde“: odberateľká firma napriek tomu, že neuhradila faktúru dodávateľovi, má právo na tzv. odpočet. A tu sa už dostávame k druhej strane – čiže odberateľovi. Ten totiž faktúru vrátane DPH uhradí / v ideálnom prípade/ dodávateľovi. Sumu DPH si ale pýta od štátu. A síce, tak ako v prípade dodávateľa, cez daňové priznanie k DPH. Čiže vlastne tok peňazí v rámci DPH je nasledovný: dodávateľ zinkasuje faktúru od odberateľa a sumu DPH odvádza štátu. Odberateľ uhradí faktúru dodávateľovi a sumu DPH si pýta od štátu. DPH na vystavenej faktúre pre dodávateľa je tzv.daň na výstupe – suma, ktorú musí odviesť štátu. Odborné pomenovanie je uskutočnené plnenie. DPH na faktúre, ktorú sme obdržali od dodávateľa /čiže sme odberateľ/, je tzv.daň na vstupe, odborný názov prijaté plnenie. Túto sumu si odberateľ môže pýtať v rámci Daňového priznania /samozrejme, v rámci presne stanovených podmienok/.
Daňové priznanie k DPH nám teda porovnáva daň na výstupe a daň na vstupe. Ak máme vyššiu sumu na výstupe – čiže sme viac vyfakturovali na DPH na našich faktúrach ako máme sumu DPH na prijatých faktúrach od dodávateľa, resp.bločkoch, ktoré sme hradili v hotovosti, tak nám vzniká daňová povinnosť. V tomto prípade musíme odviesť štátu sumu, ktorú si vypočítame v rámci Daňového priznania.
Je možný ale aj druhý prípad: a síce, ak máme vyššiu sumu DPH na dodávateľkých faktúrach, resp.bločkoch ako je suma DPH, ktorú sme my vyfakturovali na našich faktúrach. V tomto prípade nám vzniká tzv.nadmerný odpočet a štát nám má vrátiť túto sumu. Netešme sa však predčasne na peniažky, štát si dal istú „poistku“, dokedy nám peniažky má poslať.
Záverom by som chcel uviesť, že cieľom tohto článku bolo vysvetliť základné rozdiely medzi Daňou z príjmu a Daňou z pridanej hodnoty v čo najjednoduchšej forme a aspoň trochu priblížiť problematiku DPH podnikateľom. Samozrejme, problematika DPH je veľmi zložitá, „funguje v rôznych režimoch“, inak sa uplatňuje pri obchodovaní s EU,existujú tzv.oslobodené plnenia, atď.
Môžem ale sľúbiť, že problematike DPH sa vo svojom blogu určite budem ešte venovať.
Stále platí, že v prípade ďalších otázok nás neváhajte kontaktovať cez webový formulár, emailom alebo telefonicky, ktoré nájdete v sekcii kontakt.
Súvisiace články
Ján Králik
riaditeľ spoločnosti JK TAX, s.r.o.
Telefón: +421 907 707062
Email: kontakt@spracovanieuctovnictva.com
Ak potrebujete profesionálne služby v oblasti vedenia účtovnictva,
tak ma neváhajte kontaktovať.
Kontakt
